Skeptici ľuďom, ktorí tvrdia, že ich po smrti navštívil zosnulý, neveria. Áno, nič z toho nie je vedecky podložené a ani racionálne vysvetliteľné. Nie všetko sa však dá vysvetliť a na niektoré veci je jednoducho naša ľudská kapacita krátka. Veď ak by sa dali vysvetliť všetky veci medzi nebom a zemou, nezmizla by z tohto sveta aj posledná kvapka nádeje a viery?
Malým dôkazom, že je to možné, sú stovky príbehov vedcov, zaťatých ateistov, ktorí zažili napríklad klinickú smrť a nahliadli na “druhý breh”, čo im úplne zmenilo pohľad na duchovný svet. Mozog také veci odmieta chápať, ale možno ste to zažili už aj vy. Nevysvetliteľné búchanie, klepanie, padajúce lustre, obrazy, praskajúce zrkadlo, nezvyčajný chlad, vône, či dokonca fyzický alebo vizuálny kontakt … A následne ste sa dozvedeli, že niekto z vašich blízkych v tej dobe zomrel. Mnoho ľudí si myslí, že je to všetko iba náhoda či halucinácie. Ak je to však pravda, prečo to duša robia?
Hovorí sa, že mŕtvi zostávajú pri svojich blízkych, alebo ich navštevujú z dôvodu silného citového puta. “Keď zomrel môj otec, bola som na školení mimo domu. V noci som sa zobudila na zvláštny pocit, a keď som otvorila oči, videla som ho, ako stojí v rohu izby a pozerá na mňa. Ráno mi zavolali, že v noci zomrel, “opisuje svoj zážitok päťdesiatničky Anna. Otca videla v zelenom obleku, v ktorom ho potom aj pochovali.
“Blízki sa s nami chodia rozlúčiť až v momente, keď ich duša opustí telo. Akonáhle z tela vystúpi a odpúta sa od neho, neexistuje pre ňu vzdialenosť, tak ako ju vnímame my. Môže byť kdekoľvek, aj tisíce kilometrov od miesta, kde opustila telo, a to okamžite, “vysvetľuje médium Libuša Steckerová, ktorá sa venuje odprevádzaniu duší na druhý svet. “Duša sa väčšinou príde rozlúčiť s niekým blízkym, koho milovala a kto miloval ju.”
Spôsoby, akými sa blízki lúči, sa rôzne. Najčastejšie je to skrze sny. “Otec sa so mnou prišiel rozlúčiť v sne. Objal ma, dali sme si bozk a povedal mi, že mu je už dobre. Bolo to také reálne a živé… Aj teraz, keď mi je veľmi smutno, tak poviem, že tato, už si ma dlho nebol pozrieť, a v tú noc sa mi o ňom sníva, “opisuje svoj zážitok na internetovom fóre Lenka. Milované osoby pritom v snoch vyzerajú mladšie. “Deň pred pohrebom babičky sa mi s ňou prisnil sen, sedela tam spokojná a usmievavá, ale niečo na nej bolo iné, vyzerala oveľa mladšie, mala ružové líčka a nemala okuliare. Jednoducho presne tak, ako keď bola mladá, “píše Patrícia.
Inokedy sa zase tesne po smrti blízkych ozývajú príbytkom rôzne zvuky alebo padajú predmety, čo si pozostalí spájajú s dušou zosnulého. “V deň, keď zomrela naša teta, sme mali rodinnú oslavu a čakali s obedom na ňu. Zrazu zo steny spadla veľká kvetinová výzdoba, ktorá tam bola pripevnená hrubými povrazmi. Po hodine sme sa dozvedeli, že skonala vo svojom byte. Určite sa takto s nami prišla rozlúčiť, “spomína Kristína.
Veľmi časté sú klopanie na okná či dvere. “Po smrti otca sme počuli zaklopanie na okno,” hovorí Petra. Podobnú skúsenosť má aj Eva. “Keď zomrel môj ujo, tak niekto trikrát zaklopal na okno u môjho otca. To okno je vysoko a je ťažké tam dosiahnuť. Keď sme sa pozreli von, nikto tam nebol. O pol hodiny nám prišla sesternica oznámiť, že zomrel. “Časté sú aj prípady, kedy blízki cíti prítomnosť zosnulého alebo jeho vôňu. “Zrazu v izbe zostal veľký chlad a v okamihu som zacítila typickú babkine vôňu. A až keď mi zazvonil telefón a dozvedela som sa, že zomrela, tak som si to spojila, “popisuje
Veľmi vnímavé sú na takéto zážitky malé deti. Hovorí sa, že sú schopné skrz akýsi šiesty zmysel vnímať to, čo dospelý nevidí. “Pozerali sme televízor a môj syn sa o 18.55 hod. Znenazdajky strašne rozplakal a povedal, že tu bola babička a povedala, aby neplakal. Nedarilo sa mi ho utíšiť a približne o 15 minút mi volali z nemocnice, že mama zomrela. V úmrtnom liste bol čas úmrtia 18.55, “hovorí Jana.
Z týchto príbehov behá mráz po chrbte, ale väčšina ľudí s podobným zážitkom sa zhoduje v tom, že necítili strach či hrôzu. Naopak, popisujú je ako niečo krásne, pretože si uvedomili, že duša človeka je nesmrteľná. Príbehy o lúčenie zomrelých počul od svojich pacientov aj psychoterapeut Jiří Černý, ktorý spolupracuje so známym českým hospicom Cesta domov.
“Rozlúčka v sne dochádzalo väčšinou v prípade očakávaného úmrtia a v spojení s nejakou väčšou vzdialenosťou. Zvyčajne sa takto prišiel rozlúčiť prarodič, ktorý zomrel niekde na druhom konci republiky alebo sveta. Takéto rozlúčka nesprevádzajú nepríjemné pocity, “hovorí a prezrádza, že sny sa zosnulými nám pomáhajú prejsť procesom trúchlenia.
U pacientov sa nikdy nestretol s vydesením alebo hrôzou. “Niekedy bol prítomný chlad, ale ten tiež korešponduje s finálnou fázou trúchlenia a symbolizuje, že vzťah vychladol a teplo života sa prenieslo do iných vzťahov, ktoré sme pre obrovský smútok zanedbávali – deti, vnúčatá, priatelia,” vysvetľuje.
Dlho sa verilo, že duša sa na zemský povrch vracajú iba počas dušičiek. Zosnulým kedysi dokonca chystali nádoby so studeným mliekom a maslom, aby sa po návrate z očistca ochladili.
Dnes počas dušičiek navštevujeme hroby zosnulých, kam pokladáme vence a sviečky. Nech už je váš názor na tieto zážitky akýkoľvek, nezabudnime venovať našim zosnulým tichú spomienku či modlitbu ani tento rok. Ocenia to, vraj sú pri nás bližšie, než si dokážeme predstaviť.
“Aj v minulosti sa verilo, že mŕtvy sa príde rozlúčiť. Smrť človeka predpovedal sýček, zavýjajúci pes či kôň. Ak sa zastavili hodiny, padol obraz, puklo sklo, resp. diali sa nejaké záhadné znamenie, svedčilo to podľa našich predkov o tom, že niekto z rodiny zomrel – často aj vzdialený v inom meste. Bolo zvykom, že zakrývali zrkadlá a tiež sklo na oknu, aby si mŕtvy nevzal niekoho so sebou. Z rovnakého dôvodu sa mŕtvemu zatvárali oči a zaťažili sa mincí. Naši predkovia mali v súvislosti s mŕtvymi veľký strach najmä z upírov. Do hrobu sa preto snažili dať mŕtvym všetko, čo chceli a mali radi, pretože inak by ich mŕtvi chodili strašiť. ”
Leave a Reply