Rakovine sa dá účinne predchádzať. Nie je to choroba, ktorá nás jedného dňa z ničoho nič zasiahne. Táto skutočnosť nie je všeobecne známa. Základom prevencie býva zdravá strava, pravidelný pohyb (alebo ešte lepšie cvičenie), vyhýbanie sa stresu a environmentálnym toxínom. A v prípade rakoviny prsníka je tu ešte jedna vec. Presnejšie, látka, ktorá v našej európskej strave často chýba.
Jód je dôležitý nielen pre štítnu žľazu
Na prvé počutie sa to môže zdať ťažko uveriteľné, ale je to naozaj tak. Ak chcete znížiť riziko rakoviny prsníka až o dve tretiny, zvýšte príjem jódu. Jód sa zvyčajne spája so štítnou žľazou. Nie je to však jediný orgán, ktorý potrebuje dostatok tohto prvku na optimálne fungovanie. Medzi ďalšie orgány závislé od jódu patria prsia u žien a prostata u mužov.
Ak v strave chýba, väčšinu z neho spotrebuje štítna žľaza a pre tieto orgány ho veľa nezostane. Prsia sú pritom akýmsi zásobníkom jódu pre zvyšok tela. Jód je dôležitý aj pre vývoj mozgu, najmä u detí. Dostatočné zásoby jódu v tele zabezpečujú správny duševný vývoj dieťaťa. U dospelých žien môže nedostatok jódu vyvolať viaceré zdravotné problémy vrátane rakoviny prsníka.
Nedostatok jódu a rakovina prsníka
Nízke hladiny jódu v tele zvyšujú citlivosť tkanív prsníka na estrogén, čo vytvára ideálnu pôdu pre vznik rakoviny prsníka. Dr. Bernard Eskin bol priekopníkom výskumu vplyvu nedostatku jódu na tvorbu predrakovinových výrastkov v tkanive prsníka. Počas svojej výskumnej práce v mnohých štúdiách potvrdil, že jód môže v bunkách rakoviny prsníka vyvolať apoptózu (naprogramovanú bunkovú samovraždu).
Na druhej strane, normálne bunky nie sú negatívne ovplyvnené.
Súčasný výskyt rakoviny prsníka
Ako hlása nadpis článku, japonské ženy majú až o 66 % nižší výskyt rakoviny prsníka v porovnaní s našimi ženami. Ukázalo sa, že rozdiel je spôsobený jódom. V našich tabuľkách odporúčaných množstiev vitamínov a minerálov je jód uvedený v množstve 150 mikrogramov denne. Priemerný príjem u japonských žien je až 25-krát vyšší!
Jód v našej strave jednoducho chýba. Na tejto skutočnosti nič nemení ani jodizácia kuchynskej soli, ktorá je často jediným zdrojom jódu. V súčasnosti je však v kurze ďalší trend a to obmedzenie príjmu soli. To síce zabraňuje vysokému krvnému tlaku a ochoreniam obličiek, ale zároveň spôsobuje problémy so štítnou žľazou a prsníkmi.
Na rakovinu prsníka majú veľký vplyv aj environmentálne toxíny, ktoré sa viažu na jódové receptory a blokujú ich aktivitu. Ide najmä o halogény (chlór, fluór a bróm), ktoré majú podobné chemické vlastnosti ako jód, a preto ho v chemických reakciách v tele nahrádzajú.
Prírodné zdroje jódu
Ľudský organizmus si jód nedokáže vyrobiť (rovnako ako iné esenciálne prvky), preto ho treba prijímať v strave.
Nasledujúce potraviny majú vysoký obsah jódu:
- Brusnice
- fazuľa
- celé zemiaky (vrátane šupky)
- vajcia
- tuniak
- krevety
- losos
- homár
Z rastlinných zdrojov sú to najmä morské riasy, napríklad tie, ktoré sa používajú v suši.
Ak bol pre Vás článok prínosom, zdieľajte ho aj so svojimi priateľmi na Facebooku.
Leave a Reply