Podľa najnovšieho výskumu Anschutzovej lekárskej fakulty Coloradskej univerzity v USA sa vedci, ktorí skúmali, prečo je u ľudí s pásovým oparmi vyššie riziko mozgovej príhody, domnievajú, že odpoveďou sú lipidové vezikuly nazývané exozómy, ktoré prenášajú proteíny a genetické informácie medzi bunkami.
Štúdia skúma mechanizmy, ktoré stoja za spojením medzi pásovým oparom a mŕtvicou, a bola uverejnená v časopise The Journal of Infectious Diseases.
“Väčšina ľudí pozná bolestivú vyrážku spojenú s pásovým oparom. Ale pravdepodobne nevedia, že riziko mozgovej príhody je zvýšené aj rok po infekcii pásovým oparom,” povedal hlavný autor štúdie Dr. Andrew Bubak, odborný asistent na oddelení neurológie na Lekárskej fakulte Coloradskej univerzity.
“Dôležité je, že vyrážka sa často úplne zahojí a pacienti sa cítia normálne, avšak bez toho, aby o tom vedeli, sú vystavení zvýšenému riziku mozgovej príhody.”
Pásový opar spôsobuje vírus varicella-zoster (VZV), ktorý spôsobuje aj známe ovčie kiahne. Vírus zostáva v gangliových neurónoch a môže sa reaktivovať a spôsobiť silnú bolesť.
Vedci však zistili, že pásový opar môže zvyšovať aj riziko mozgovej príhody, najmä u ľudí mladších ako 40 rokov, u ktorých sa očkovanie proti pásovému oparu zvyčajne neodporúča.
Pacienti, u ktorých sa objavia vyrážky na tvári, sú vystavení väčšiemu riziku, pravdepodobne preto, že vyrážka sa nachádza v blízkosti mozgu. Dr. Bubak a jeho kolegovia začali exozómy skúmať podrobnejšie, aby lepšie pochopili, ako toto spojenie funguje.
“Exozómy prenášajú patogénny náklad, ktorý môže spôsobiť trombózu a zápal mimo miesta skutočnej infekcie. To by nakoniec mohlo viesť k mŕtvici u pacientov,” povedal Bubák.
Výskumníci odobrali vzorky plazmy od 13 pacientov s pásovým oparom a 10 pacientov bez neho. Vzorky krvi sa odoberali v čase infekcie a každé 3 mesiace po infekcii. Exozómy boli extrahované aj z krvnej plazmy pacientov.
Výskumníci zistili, že exozómy môžu u ľudí s pásovým oparom spôsobovať krvné zrazeniny. Rovnaké exozómy objavili aj počas štvrťročného sledovania.
Dr. Bubak uviedol, že zistenia naznačujú, že u časti ľudí s pásovým oparmi sa vírus nemusí vrátiť do latentného stavu, alebo že cirkulujúce exozómy, ktoré spôsobujú stav priateľský k zrazeninám, môžu pretrvávať aj po liečbe a vymiznutí vyrážky.
Uviedol, že používanie antivirotík počas dlhšieho obdobia v kombinácii s pridaním protidoštičkových a protizápalových látok by mohlo pomôcť zabrániť závažnej epizóde, najmä u ľudí so známymi už existujúcimi rizikovými faktormi mozgovej príhody.
“Ak sa tieto zistenia potvrdia vo väčšej longitudinálnej štúdii, mohlo by to zmeniť klinickú prax u pacientov s pásovým oparom,” povedal Dr. Bubak.
Dr. Bubak uviedol, že väčšina lekárov si nie je vedomá súvislosti medzi pásovým oparom (proti ktorému existuje účinná vakcína) a mozgovou príhodou.
Podeľte sa o tieto zaujímavé informácie aj s ostatnými.
Leave a Reply