Lymfatické uzliny sú filtračným systémom v tele, ktorý filtruje patogény, baktérie a iné parazity. Primárnym nádorovým ochorením lymfatických uzlín sú lymfómy, známe aj ako lymfómy, ktoré sú zhubným nárastom lymfoidných buniek (T a B lymfocytov, prípadne histiocytov).
Tieto primárne nádory teda vznikajú v lymfatickom systéme a môžu sa vyskytovať na mnohých miestach: v podpazuší, v slabinách a keďže lymfatický systém zahŕňa aj týmus za hrudnou kosťou, aj v týmuse.
Okrem toho môže byť postihnutá aj slezina a dokonca aj pečeň, pretože sú tiež súčasťou lymfatického systému. Súčasťou lymfatického systému sú aj Peyerove plaky v črevnej stene, čo sú lymfatické uzliny v črevnej stene.
Existujú aj nádory lymfatických uzlín, ktoré vznikajú práve z nich.
Príznaky
– strata chuti do jedla
– malátnosť
– horúčka
– úbytok hmotnosti
– nočné potenie
– zväčšené lymfatické uzliny
Výskyt lymfatických uzlín
Výskyt nádorov lymfatických uzlín sa líši v závislosti od typu. Hodgkinov lymfóm má vrchol medzi 14. a 30. rokom života a vrchol nad 60 rokov. Ochorenie postihuje ročne dve až tri osoby na 100 000 obyvateľov, čo znamená, že každý rok sa očakáva 200-300 nových prípadov.
Jeden typický vrchol non-Hodgkinovho lymfómu je okolo 40. roku života a druhý vo vyššom veku, nad 60 rokov. Každoročne sa ochorenie vyskytne u piatich až desiatich ľudí zo 100 000.
Frekvencia výskytu sekundárneho lymfómu sa líši v závislosti od základného ochorenia, t. j. primárneho nádoru.
Príčiny lymfómu
Príčina vzniku primárnych nádorov lymfatických uzlín nie je vždy známa. Medzi známe príčiny patrí tzv. vírus HTL (vírus ľudskej T-bunkovej leukémie), ktorý je v našej oblasti zriedkavo infekčný a nie vždy spôsobuje ochorenie.
Vznik lymfómov môže súvisieť s inými vírusmi, napríklad s vírusom Epsteina-Barrovej, ale na to, aby spôsobil lymfóm, môžu byť potrebné aj iné účinky. Zároveň je známe, že vírus Epsteina-Barrovej spúšťa u pacientov po transplantácii proces, ktorého výsledkom je lymfóm.
Môže to súvisieť s nadmernou reakciou imunitného systému, t. j. imunitná reakcia sa nedokáže zastaviť a prechádza do nadmernej rýchlosti. Toto bolo pozorované aj u ľudí s HIV, ktorí majú tiež vyššie riziko vzniku non-Hodgkinovho lymfómu.
Vývoj lymfómov pochádzajúcich zo žalúdočnej sliznice sa spája s chronickým zápalovým účinkom Helicobactera pylori, ale nie je to samozrejmé.
Riziko lymfómu zvyšujú aj niektoré vrodené imunodeficiencie. Dôvodom je, že organizmus nie je schopný zničiť nádory, ktoré v ňom vznikajú – preto je potrebné pacientov s oslabenou imunitou neustále vyšetrovať na prítomnosť lymfómu.
Leave a Reply