Belgický nositeľ Nobelovej ceny kategoricky tvrdí: Keď sa takto postíte, telo dokáže bojovať s chorobami!

Je len na vás, čo a kedy zjete, no vedecký výskum hovorí, že je lepšie hladovať. Intervalový pôst je veľmi populárny, pretože mnohí ho považujú za skvelý spôsob, ako schudnúť a zostať zdravý.

Bez hlavného zdroja energie – potravy – sa telo začne prepínať na vnútorné zdroje. Telo je však inteligentné, zdravé bunky opúšťa, choré a staré využíva podľa vlastného uváženia.

Niektorí odborníci sa preto domnievajú, že dlhodobá hladovka môže byť dobrou prevenciou proti rakovine a demencii.

História autofágie

Po prvýkrát použil výraz „autofágia“ Christian de Dive, cytológ a biochemik z Belgicka. Stalo sa tak v 70-tych rokoch 20. storočia, avšak podrobný výskum takéhoto javu sa začal nedávno.

V roku 2016 dostal biológ Yoshinori Osumi z Japonska Nobelovu cenu za prácu študujúcu mechanizmy „samo-skladania“ tela.

Nové štúdie vedcov dokázali, že pôst alebo hladovka môžu pomôcť v boji proti infekciám, znížiť zápal a posilniť obranyschopnosť organizmu. Tým sa znižuje pravdepodobnosť depresie a schizofrénie.

Naozaj sa oplatí hladovať?

Jednoznačne, pôst funguje. Neskáčte však neuvážene do nových trendov a nevystavujte svoje telo dlhodobo stresu. Ale krátkodobý pôst je pre telo dobrý. Brzdí proces starnutia a optimalizuje všetky telesné systémy.

Majte na pamäti, že pred úmyselným vynechaním jedla by ste sa mali poradiť so svojím lekárom. Pôst sa neodporúča tým, ktorí majú zápal žalúdka, problémy so žlčou, nadobličkami, ako aj tehotným a dojčiacim ženám.

Vedci sa stále hádajú o dĺžke prestávky medzi jedlami.  Najbezpečnejší pôst je ale od 12:00 do 16:00. Preto by ste mali večerať najneskôr o 20:00 a raňajkovať až okolo 8:00. Alebo vynechať večeru alebo raňajky.

Aké sú riziká autofágie?

Majte na pamäti, že autofágia nemá dokonalú povesť, existuje veľa vedcov a odborníkov na výživu, ktorí sú voči tomuto javu podozriví. Štúdia z roku 2016 však uviedla, že 13-hodinový pôst pomohol niektorým ženám, ktoré mali rakovinu prsníka, vyhnúť sa recidívam.

V roku 2011 vedci zverejnili správu, ktorá upozornila verejnosť na vedľajšie účinky autofágie v onkológii. Naopak, dlhodobé hladovanie môže spôsobiť rast existujúcich nádorov.

Preto, ak odmietate jedlo – je to vaša vec. Len nezabudnite, že proces autofágie v našom tele prebieha neustále a stres z krátkodobého hladovania ho môže len urýchliť.

Najjednoduchší spôsob, ako podporiť autofágiu, je zvýšiť fyzickú aktivitu. Najistejší spôsob, ako reštartovať telo, je vystaviť sa fyzickej aktivite!

Pridajte komentár

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*