Skalná ruža (Sempervivum tectorum) je nenáročná, ale krásna vždyzelená rastlina. Existuje veľa odrôd a farba listov sa líši od typu k typu.
Je obzvlášť bežná v Európe, väčšinou sa vyskytuje na skalnatých, slnečných svahoch hôr. Mimoriadne znáša sucho, nenáročná, má rada veľa slnka. Neznáša stojaté vody, kde nie je drenáž, ľahko hnije.
Najjednoduchšie sa rozmnožuje z jej výhonkov – na jar sa ľahko zakorenia. Jej mäsité listy v tvare hviezdy obsahujú veľa účinných látok. Stojí za to nájsť jej miesto v záhrade, pretože je veľmi užitočná.
Obsahuje flavonoidy, triesloviny, rastlinné kyseliny, sliz, voľné aminokyseliny a fenolkarboxylové kyseliny, vitamín C. Je protizápalová, antipyretická, zvonka analgetická, protibaktericídna.
V klasickej medicíne je už veľa príkladov jej liečivej sily: zvyčajne sa zdôrazňuje chladivá a sťahujúca sila tejto ruže, ktorá sa odporúča predovšetkým na vonkajšie použitie, napr. na zapálené vriedky.
Na uhryznutie a popáleniny jedovatými pavúkmi. Šťava z nej sa dodnes používa v ľudovom liečiteľstve na zmiernenie zápalu stredného ucha, ako aj na hojenie popálenín, rezných rán a uštipnutí hmyzom.
Pre svoje protizápalové a antioxidačné účinky sa šťava z jej šťavnatých listov využíva na mnoho spôsobov v kozmetickom priemysle.
Nachádza sa predovšetkým v regeneračných prípravkoch, v zložení telových mliek odporúčaných po opaľovaní a v bieliacich prostriedkoch.
Kozmetičky šťavu používajú okrem iného vo vodnom masážnom kréme a ako prostriedok na upokojenie pokožky.
V ľudovom liečiteľstve sa používala na zníženie horúčky, liečbu hnačky a vyháňanie červov, zvonka na liečbu bolestí končatín, popálenín, spálenín, úpalu a krvácania.
Rozdrvené dužinaté listy sa používajú ako obklad na ošetrenie rán, o ktorých sa predpokladá, že majú antiseptický účinok.
Listy namočené v kuchynskom oleji a sploštené sa prikladajú na bradavice, ale používajú sa aj na odstránenie svrbenia, bradavíc a rôznych opuchov spôsobených bodnutím hmyzom.
Šťavu možno prevariť a použiť ako čaj na bolesť hrdla, bronchitídu, bolesť v ústach a aftu.
V Lekárskej bylinkovej knihe Sámuela Diószegiho (1813) okrem vyššie popísaných aplikácií odporúča túto ružu proti popáleninám, hemoroidom a popraskaným bradavkám.
Rozdrvené listy sa dali do plátna, šťava sa vytlačila a nakvapkala do ucha. Ďalším spôsobom využitia rastliny bolo vložiť kúsok listu do ucha priviazaný tenkou niťou.
Šťava z listu odstráni aj kurie oká (pri druhom treba rozpolené listy priviazať cez noc na zmäknuté kurie oká namočené v slanej vode).
Nepoužívala sa len zvonka, ale jej vylisovanú šťavu podávali pacientom trpiacim nádchou a chrípkou, ale aj vystrašeným deťom.
Použitie rastliny nemá žiadne kontraindikácie, ale vždy je dobré sa poradiť najskôr s lekárom.
Leave a Reply