V dnešnej dobe si všetci čoraz viac uvedomujeme, ako sa stravujeme a aké výrobky konzumujeme a venujeme väčšiu pozornosť etiketám na potravinách a zoznamom zložiek. To, čo na tejto ceste objavíme, môže byť niekedy šokujúce.
Predpokladá sa, že jedna z najpoužívanejších prídavných látok v našich potravinách môže byť čiastočne zodpovedná za vznik Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby a rakoviny hrubého čreva.
Ako sa tomu môžeme vyhnúť? Toto je niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu pochopiť, čo vlastne obsahujú potraviny, ktoré jeme.
Kód prídavných látok
Zatiaľ neexistuje univerzálny systém uvádzania prídavných látok v potravinách, ale systém E-kódov, ktorý sa bežne používa v Európe, sa postupne dostáva do Spojených štátov.
Používa sa na zaznamenávanie všetkých neprírodných prídavných látok v potravinách a priemyselných výrobkoch. Existujú určité výnimky – E330 alebo kyselina citrónová je prírodná konzervačná látka, ktorá sa nachádza v citrónovej šťave.
Široko sa využíva pri výrobe potravín, čo však viedlo aj k masovej výrobe v priemyselnom meradle.
Čo však hľadáme okrem E330?
E100 až E180: potravinárske farbivá
E200 až E290: konzervačné látky
E300 až E322: antioxidanty (na predĺženie trvanlivosti výrobku)
E400 až E495: emulgátory, stabilizátory, zahusťovadlá, želírujúce látky (pre textúru)
E420, E421 a E950 až E967: sladidlá (napríklad aspartám)
E171, nebezpečná prídavná látka
Zo všetkých týchto prídavných látok by ste si mali dať pozor na aspartám, dusičnany a sírany a prídavnú látku E171. Používa sa do žuvačiek a zubných pást, ale aj do sladkostí, čokolády a hotových jedál, ako sú ravioly atď.
E171 je známy aj ako oxid titaničitý (TiO2), používa sa ako biele potravinárske farbivo, aby farby vyzerali jasnejšie, napríklad v cukrovinkách. Používa sa aj vo farbách a opaľovacích krémoch.
Štúdia francúzskych vedcov zistila, že konzumácia oxidu titaničitého v pitnej vode spôsobila u 40 % potkanov použitých ako testovacie subjekty predrakovinové ochorenie. To znamená, že nádory neboli zhubné, ale mohli sa vyvinúť do rakoviny.
V súčasnosti prebieha ďalší výskum s cieľom zistiť, čo tieto výsledky znamenajú pre ľudí.
Existujú určité obavy, že nanočastice oxidu titaničitého, ktoré sú menšie ako naše krvinky, sa môžu hromadiť v našom tele a prispievať k ochoreniam, ako je Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba alebo rakovina hrubého čreva.
Existujú obavy, že deti sú vystavené väčšiemu riziku expozície ako dospelí, pretože potraviny s najvyšším obsahom oxidu titaničitého, ako sú sladkosti a čokoláda, jedia častejšie deti.
V USA niektorí aktivisti žiadajú odstránenie všetkých nanočastíc z našich potravinárskych výrobkov a minulý rok spoločnosť Mars Incorporated – jedna z najväčších svetových cukrárenských spoločností – oznámila, že počas piatich rokov postupne odstráni všetky umelé potravinárske farbivá zo svojich výrobkov.
Čo hovorí zákon?
Aké sú pravidlá používania prídavných látok v potravinách?
Americký úrad pre potraviny a liečivá (FDA) pri rozhodovaní o tom, či je oprávnené používať prídavnú látku ako zložku potravín, hodnotí štyri veci:
- čo obsahuje a aké má vlastnosti
- koľko sa ho spotrebuje
- či existujú okamžité a dlhodobé účinky na zdravie
- rôzne iné bezpečnostné faktory
Konečné množstvá, ktoré schvaľujú na použitie, sú vždy oveľa nižšie ako množstvá, o ktorých sa domnievajú, že by mohli mať nepriaznivé
účinky. Úrad FDA tiež nariaďuje, aby sa zložky uvádzali v zostupnom poradí podľa hmotnosti a akékoľvek množstvo vody pridanej počas procesu prípravy potraviny sa musí považovať za zložku. Ak sa však neskôr odstráni, napríklad počas pečenia, nemusí sa uvádzať.
Čo robia spoločnosti s prídavnými látkami?
Keďže spotrebitelia si čoraz viac uvedomujú, čo obsahujú ich potraviny, veľké spoločnosti na to reagujú. Spoločnosť Kraft odstránila zo svojich balených makarónov a syra všetky umelé farbivá, príchute a konzervačné látky, ale má to háčik – nikde to neoznámila.
Už predtým oznámili, že to plánujú urobiť, ale keď to nakoniec zrealizovali, držali túto akciu pod pokrievkou.
Keď sa potom predalo ďalších 50 miliónov škatúľ a nikto si nevšimol novú receptúru, dali zákazníkom vedieť, že sa zúčastňujú hromadného ochutnávkového testu.
Zatiaľ čo sa však prídavné látky postupne vyraďujú, čoraz viac potravín môže obsahovať geneticky modifikované organizmy (GMO).
Na sklonku prezidentského obdobia Baracka Obamu vláda USA prijala nový zákon, podľa ktorého sa potraviny obsahujúce GMO musia označovať, ale ani ten neposkytne úplne jasný obraz.
Vysoko rafinované potraviny, ako napríklad sójový olej alebo repka olejná, nebudú označené ako GMO, pretože nespadajú pod právnu definíciu GMO a nie vždy obsahujú genetický materiál.
K odhaleniu celej pravdy o balených výrobkoch je ešte ďaleko, ale teraz už viete o zložení výrobkov, ktoré konzumujete o niečo viac.
Zdieľajte tieto informácie aj so svojimi priateľmi a rodinou.
Leave a Reply