Zápal pankreasu: Podozrivé príznaky, ktoré naznačujú problém! Čo robiť?

Pankreatitída je akútny alebo chronický zápal pankreasu. Akútne epizódy sú najčastejšie charakterizované silnou bolesťou brucha, vyžarujúcou z hornej časti brucha do chrbta….

A môžu spôsobiť čokoľvek od mierneho opuchu pankreasu až po potenciálne smrteľnú pankreatickú nedostatočnosť. Chronická pankreatitída je progresívny stav zahŕňajúci sériu akútnych epizód.

Tieto epizódy môžu spôsobiť prerušovanú alebo konštantnú bolesť a môžu spôsobiť trvalé poškodenie tkanív pankreasu. Akútna pankreatitída je stav autotrávenia žľazy a prípadne priľahlých orgánov.

Môže byť komplikovaná nekrózou, infekciou a zlyhaním iných orgánov. Úmrtnosť je 5 až 10 %.

Za normálnych podmienok sú tráviace enzýmy neaktívne a na trávenie potravy sa aktivujú až vtedy, keď sa dostane do tenkého čreva.

Ak je však pankreas zapálený, aktivujú sa ešte v jeho vnútri a „útočia“ naň, čím ho ničia. Tento stav môže byť akútny alebo chronický.

Obe formy pankreatitídy môžu mať vážne komplikácie a rozvinúť sa do život ohrozujúcich stavov.

Pankreatitída sa môže vyskytnúť u ľudí v akomkoľvek veku, aj keď u detí je extrémne zriedkavá a jej chronická forma je častejšia u mužov, pravdepodobne kvôli ich vyššej konzumácii alkoholu v porovnaní so ženami.

Aké sú hlavné príčiny?

Práve žlčníkové kamene migrujúce cez žlčovod a alkohol môžu iniciovať vzplanutie chronickej pankreatitídy. Vyskytuje sa aj po operáciách brucha alebo hrudníka (pooperačná akútna pankreatitída).

Akútna pankreatitída môže byť závažná a komplikuje asi 5 % ERCP. Akútna pankreatitída môže byť výsledkom nádoru umiestneného v pankrease. Vyskytuje sa asi v 10 % prípadov adenokarcinómu pankreasu a môže ho tak odhaliť.

Ako alkohol spúšťa zápal pankreasu, je veľkou neznámou. Akútna alkoholická pankreatitída vzniká väčšinou po vypití väčšieho množstva alkoholu, aj keď jej vznik nie je vylúčený ani po vypití menšieho množstva u „citlivejších“ ľudí.

Zvyšných 20 % prípadov akútnej pankreatitídy môže súvisieť s:

Hyperlipidémia
Hyperparatyreóza
Vírusové infekcie (mumps) a parazity (škrkavky)
Poranenie pankreasu (napr. po autonehode)
Chirurgické alebo lekárske zákroky (napr. ERCP)
Anatomické abnormality pankreasu alebo čreva
Lieky (tiazidové diuretiká, azatioprín, estrogény)
Príčinou môžu byť aj vrodené abnormality žlčovo-pankreatického vývodu, rozštiepený pankreas, cysta žlčových ciest a cystická fibróza
Chirurgické alebo lekárske zákroky (napr. ERCP)
Anatomické abnormality pankreasu alebo čreva

Všetky tieto ostatné príčiny spolu predstavujú menej ako 10 % prípadov akútnej pankreatitídy. Nakoniec existuje asi 10% prípadov akútnej pankreatitídy, ktoré sa považujú za idiopatickú (neznámej etiológie).

Rozlišujeme edematóznu akútnu pankreatitídu (opuch postihuje len pankreas), zvyčajne s miernym priebehom, a hemoragicko-nekrotickú akútnu pankreatitídu, ktorá je zriedkavejšia, ale môže byť smrteľná.

Druhý je charakterizovaný nekrózou celého pankreasu alebo jeho časti a okrem zápalu pankreasu aj exsudátmi. Nebezpečenstvom je infekcia nekrózy, ktorá je hlavnou príčinou úmrtnosti.

Aké sú jej príznaky?

Akútna pankreatitída sa náhle prejavuje miernou až silnou bolesťou v hornej časti brucha „podobnou pásu“, ktorá môže vyžarovať do chrbta a hrudníka.

Bolesť môže byť konštantná niekoľko hodín alebo dokonca dní a pravdepodobne sa zhorší s jedlom alebo alkoholom. Ohýbanie tela dopredu alebo poloha plodu môže poskytnúť dočasnú úľavu.

Môže sa vyskytnúť natiahnuté a natiahnuté brucho, odpor k palpácii okolo a pod pupkom, ale často sú príznaky pri fyzickom vyšetrení malé alebo žiadne, na rozdiel od závažnosti celkového obrazu.

Ďalšie príznaky a symptómy akútnej pankreatitídy zahŕňajú:

Nevoľnosť a zvracanie
Horúčka
Palpitácia
Opuch v bruchu
Paralytický ileus
Hypovolemický šok
V závažných prípadoch dehydratácia a nízky krvný tlak, vnútorné krvácanie a šok
Oligoanúria
Rôzne neuro-psychologické poruchy a nakoniec respiračná tieseň

Pokračujúce poškodenie pankreasu môže viesť k chronickému stavu, ktorý vedie k chronickej pankreatitíde.

Okrem bolesti pri chronickej pankreatitíde môžu koexistovať:

Chudnutie, aj keď je vaša chuť do jedla a stravovacie návyky normálne. Výsledkom je mastná, zapáchajúca stolica zo zlého trávenia a zlého vstrebávania živín, hlavne tukov.
Diabetes

Aké sú jeho najčastejšie komplikácie?

Sú to oblasti s nekróznou infekciou, multiorgánovým zlyhaním (pľúca [syndróm akútnej respiračnej tiesne], obličky [zlyhanie obličiek], pečeň [zlyhanie pečene], centrálny nervový systém), pseudocysty, krvácanie, pankreatická fistula do dutého orgánu alebo smerom von kože po chirurgickej drenáži, vzdialenej nekróze a podvýžive.

Niekedy je potrebná jedna alebo viac chirurgických, rádiologických (perkutánna drenáž, embolizácia pri krvácaní alebo endoskopické) metódy Dĺžka hospitalizácie (alebo JIS) môže byť od niekoľkých dní až po niekoľko mesiacov.

Ako sa diagnostikuje?

Ak je z anamnézy (príznaky, rizikové faktory) a klinického obrazu pacienta podozrenie na akútnu pankreatitídu, lekár pristúpi k ďalšiemu vyšetreniu za účelom stanovenia diagnózy. Toto pozostáva z:

• Krvné alebo močové testy na meranie špecifických pankreatických enzýmov, ako je amyláza a lipáza, pečeňové enzýmy a bilirubín, biele krvinky a CRP, ktoré budú všetky zvýšené.

Prvými indikáciami je zvýšená hladina amylázy v krvi (so zvýšenou hladinou amylázy v moči) a sprievodná hyperlipidémia. Zvýšená krvná amyláza pretrváva dlhšie ako sérová amyláza.

Amyláza, pankreatický enzým na trávenie sacharidov, je najbežnejším testom na akútnu pankreatitídu.

Zvyšuje sa od 2 do 12 hodín po nástupe príznakov a dosahuje maximálnu hodnotu po 12 až 72 hodinách. Môže stúpnuť na úroveň 5 až 10-krát vyššiu ako je normálne a zvyčajne sa vráti na normálnu úroveň do týždňa.

Lipáza (enzým, ktorý sa spolu so žlčou z pečene používa na trávenie tukov) sa zvyšuje v krvi 4 až 8 hodín po nástupe akútnej epizódy a dosahuje maximálnu hodnotu po 24 hodinách.

Môže sa zvýšiť na mnohonásobne vyššie hladiny ako normálne a zostáva zvýšená dlhšie ako amyláza.

Keďže bunky sú pri chronickej pankreatitíde zničené a produkcia lipázy je znížená na menej ako 10 % normálnej hodnoty, dochádza k steatoree (tuková, páchnuca stolica).

Trypsín (používaný na trávenie bielkovín) sa považuje za najcitlivejší test na akútnu pankreatitídu, ale nie je dostupný vo všetkých laboratóriách a nevykonáva sa ako rutinný test.

Testy na trypsín v stolici sa používajú na skríning pankreatickej nedostatočnosti a môžu byť súčasťou laboratórnych testov na chronickú pankreatitídu.

Trypsinogén (imunologicky aktívny trypsín) je test, ktorý možno použiť na skríning pankreatickej insuficiencie u pacientov s chronickou pankreatitídou. Ďalšie testy, ktoré možno použiť na skríning komplikácií akútnej pankreatitídy, zahŕňajú:

Celková krv (s typom bielych krviniek)
Metabolický profil (bilirubín, pečeňové testy)
Cukor
Vápnik
magnézium
C-reaktívny proteín (indikátor zápalu)

Ďalšie testy na skríning chronickej pankreatitídy zahŕňajú:

Fekálny tuk
trypsín
Trypsinogén (imunologicky aktívny trypsín)

• Zobrazovacie testy, ako je obyčajný röntgen hrudníka a brucha, ultrazvuk, CT alebo MRI brucha a tiež ERCP (endoskopická reverzná cholangiopankreatografia) alebo MRCP (magnetická cholangiopankreatografia), ak sa to považuje za potrebné.

Ultrazvuk môže ukázať hyperpláziu žľazy, hypoechogénnu oblasť pri opuchoch a má aj diagnostický význam, môže pomôcť pri zobrazení žlčových kameňov alebo pri rozšírení žlčovodu vo vnútri aj mimo pečene.

Umožňuje neskôr odhaliť pseudocysty. Nezobrazuje však pankreas ako celok asi v tretine prípadov.

Počítačová tomografia poskytuje dobré hodnotenie pankreatických lézií a prítomnosti peripankreatickej nekrózy a exsudátov. Objem exsudátu a rozsah nekrózy žľazy majú prognostickú hodnotu.

Počas ERCP sa cez ústa dostane endoskop do pažeráka, žalúdka a dvanástnika a následne sa cez neho vstrekne kontrastná látka, ktorá pomôže lekárovi zistiť, či v danej oblasti nie sú kamene alebo iné poškodenia.

V niektorých prípadoch môžu byť tieto kamene odstránené počas ERCP.

Oba testy umožňujú v prípade potreby perkutánnu riadenú punkciu pankreasu a peripankreatických výpotkov v prípade podozrenia na infekciu.

Počas progresie sú príznakmi závažnosti prítomnosť pankreatickej nekrózy vo vnútri a mimo pankreasu a ich infekcia, zlyhanie iných orgánov (pľúca, pečeň, kardiovaskulárny systém atď.).

Riziko týchto komplikácií sa hodnotí rôznymi meraniami, z ktorých sa používajú napr nižšie sú: Ransonovo skóre, Glasgow Coma Score a SOFA. Hladiny CRP a CT vyšetrenie majú tiež silnú prognostickú hodnotu.

Aká je jej liečba?

Hlavným cieľom liečby je vždy zmiernenie príznakov a ochrana pankreasu pred ďalším poškodením.

Mierne zápaly zvyčajne ustúpia a vyžadujú len sledovanie, analgetiká a intravenózne tekutiny počas niekoľkých dní, pretože je najlepšie držať pacienta nalačno, aby sa obmedzila aktivita pankreasu.

Medikamentózna liečba akútnej pankreatitídy je založená na symptomatických resuscitačných opatreniach s aspiráciou žalúdka (pri opakovanom zvracaní), s podávaním tekutín a elektrolytov a obnovou energie, liečbe bolesti a šoku, kyslíkovej a respiračnej podpore pri respiračnej tiesni, antibiotikách na báze antibiogramu a citlivosť po punkcii v prípade lokálnej alebo systémovej nekrózy.

V prípadoch podozrenia na závažnú akútnu pankreatitídu sprevádzanú cholangitídou sa má v priebehu prvých 48 hodín vykonať endoskopická sfinkterotómia.

Indikácie pre operáciu sú čistenie a odvodnenie akejkoľvek infekcie a nekrózy.

Kedy sa má vykonať chirurgická a endoskopická liečba?

V akútnej fáze sa musí každý infikovaný výpotok odstrániť, zvyčajne chirurgicky (zriedkavo rádiologicky).

Núdzový chirurgický zákrok alebo rádiologicky riadená embolizácia môže byť potrebná v prípadoch gastrointestinálneho krvácania častejšie v dôsledku erózie tepny.

Neskôr môže byť potrebná liečba pseudocysty alebo excízia nekrotických materiálov.

Rozhodnutia týkajúce sa liečby žlčových kameňov by mali byť koordinované. Pri benígnej akútnej pankreatitíde v dôsledku cholelitiázy je potrebné počas tej istej hospitalizácie vykonať cholecystektómiu so súčasným prieskumom spoločného žlčovodu.

Ako sa tomu dá zabrániť

Hoci pankreatitíde nie je možné vždy zabrániť, vyhýbanie sa alkoholu, jedenie veľkých jedál s vysokým obsahom tuku a nízkym obsahom uhľohydrátov alebo obmedzenie užívania liekov spojených s nástupom pankreatitídy sú preventívne opatrenia, ktoré môže prijať každý.

Pacienti s chronickou pankreatitídou majú vyššie riziko vzniku rakoviny pankreasu. Keďže lekár sleduje chronickú pankreatitídu, kontroluje aj rakovinu.

Babičkine rady