Myslíte si, že starnutie mozgu sa týka až ľudí po šesťdesiatke? Omyl! Niektoré zmeny sa začínajú oveľa skôr, dokonca už medzi 30. a 40. rokom života. Dobrou správou však je, že existujú každodenné návyky, ktoré môžu pomôcť udržať pamäť, sústredenie a mozog v dobrej kondícii aj vo vyššom veku.
Keď sa povie starnutie, väčšina ľudí si predstaví vrásky, šedivé vlasy či prvé bolesti kĺbov. Len málokto však premýšľa nad tým, čo sa v rovnakom čase odohráva v našej hlave.
Mozog sa totiž mení počas celého života. Niektoré jeho schopnosti dosahujú vrchol pomerne skoro, zatiaľ čo iné sa môžu zlepšovať ešte celé desaťročia.
Vedci upozorňujú, že približne od 30. až 40. roku života možno pozorovať postupné zmeny v určitých oblastiach mozgu. Neznamená to však, že po 35. narodeninách začne človek automaticky strácať pamäť alebo mu hrozí demencia.
Rozhodujúce je aj to, ako žijeme.
Prvé zmeny si možno ani nevšimnete
Poznáte ten pocit, keď si neviete spomenúť na meno človeka, ktorého ste nedávno stretli? Alebo keď potrebujete viac času na spracovanie nových informácií?
Podobné situácie môžu súvisieť s prirodzenými zmenami v rýchlosti spracovania informácií. Samy osebe však nemusia znamenať vážne problémy s pamäťou.
Zaujímavé je, že hoci niektoré mentálne procesy môžu byť s pribúdajúcimi rokmi pomalšie, životné skúsenosti a získané vedomosti dokážu tento rozdiel čiastočne vyrovnávať.
Starší človek tak nemusí vyriešiť úlohu najrýchlejšie, no vďaka skúsenostiam môže dospieť k lepšiemu rozhodnutiu.
1. Najväčší nepriateľ mozgu? Celodenné sedenie
Ak väčšinu dňa presedíte pred televízorom alebo počítačom, váš mozog z toho nemusí mať radosť.
Pravidelný pohyb podporuje zdravie srdca a ciev, správne prekrvenie organizmu a celkovú kondíciu. To všetko je dôležité aj pre fungovanie mozgu.
Nemusíte pritom tráviť hodiny v posilňovni.
Pomôcť môže:
- každodenná svižná prechádzka,
- bicyklovanie,
- plávanie,
- tanec,
- práca v záhrade,
- alebo iná pravidelná aktivita primeraná vášmu zdravotnému stavu.
Najdôležitejšia je pravidelnosť. Aj jednoduchý pohyb, ktorý sa stane súčasťou bežného dňa, môže byť prospešný.
2. Toto robíme každý večer a často si neuvedomujeme, aké je to dôležité
Spánok nie je iba odpočinok. Je to čas, počas ktorého mozog vykonáva množstvo dôležitých činností.
Počas spánku prebiehajú procesy súvisiace s ukladaním spomienok, učením, spracovaním emócií a regeneráciou organizmu.
Ak dlhodobo spíte málo, môžete si všimnúť horšie sústredenie, únavu či problémy so zapamätaním nových informácií.
Odborníci preto zdôrazňujú nielen dostatočnú dĺžku spánku, ale aj pravidelný režim.
Chodiť spať a vstávať približne v rovnakom čase môže byť užitočnejšie, než si mnohí myslia.
3. Krížovky nestačia. Mozog potrebuje aj niečo nové
Možno ste už počuli, že riešenie krížoviek pomáha udržiavať mozog aktívny.
Je to príjemná mentálna činnosť, no ešte väčší význam môže mať pravidelné učenie nových vecí.
Skúste napríklad:
- naučiť sa niekoľko slov v cudzom jazyku,
- začať hrať na hudobnom nástroji,
- naučiť sa nový recept,
- venovať sa tvorivej činnosti,
- čítať knihy,
- alebo vyskúšať koníček, ktorý ste doteraz nepoznali.
Keď sa učíme niečo nové, mozog musí spracovávať neznáme informácie a prispôsobovať sa novým situáciám.
Práve preto má učenie význam v každom veku.
4. Jeden z najjednoduchších spôsobov, ako podporiť mozog, nestojí ani cent
Vedeli ste, že aj obyčajný rozhovor môže byť pre mozog náročnou aktivitou?
Počas komunikácie musíme počúvať, premýšľať, rozumieť emóciám druhého človeka, spomínať si na informácie a formulovať odpovede.
Pravidelný spoločenský kontakt sa preto spája s lepším kognitívnym zdravím.
Nemusíte mať desiatky priateľov. Dôležitejšie sú kvalitné vzťahy a pravidelný kontakt s ľuďmi, na ktorých vám záleží.
Osamelosť a dlhodobá sociálna izolácia totiž môžu negatívne ovplyvňovať psychickú pohodu aj celkové zdravie.
5. Zázračná potravina na omladenie mozgu? Taká neexistuje
Na internete sa pravidelne objavujú tvrdenia, že určitý čaj, vitamín alebo výživový doplnok dokáže omladiť mozog o desať rokov.
Realita je však oveľa jednoduchšia.
Pre zdravie mozgu je dôležitý predovšetkým celkový spôsob stravovania.
Prospešná môže byť pestrá strava obsahujúca zeleninu, ovocie, celozrnné výrobky, strukoviny, orechy, ryby a kvalitné tuky.
Rovnako dôležité je sledovať krvný tlak, cholesterol a hladinu cukru v krvi.
To, čo prospieva srdcu a cievam, často prospieva aj mozgu.
6. Neustály stres môže vyvolávať pocit, že strácate pamäť
Máte niekedy pocit, že si nič nepamätáte, zabúdate na drobnosti a nedokážete sa sústrediť?
Nemusí za tým byť starnutie.
Dlhodobý stres, psychické vyčerpanie a nedostatok odpočinku môžu výrazne ovplyvniť pozornosť.
Keď sme unavení alebo pod tlakom, niektoré informácie si nedokážeme poriadne zapamätať už v momente, keď ich prijímame.
Neskôr potom máme pocit, že sme ich zabudli.
Preto je dôležité dopriať si čas na oddych, pravidelný spánok a činnosti, pri ktorých dokážete vypnúť.
7. Dvaja päťdesiatnici môžu mať úplne odlišnú kondíciu mozgu
Vek je iba jedno číslo.
Na zdravie mozgu vplývajú genetické predispozície, zdravotný stav, vzdelanie, životné prostredie aj každodenné návyky.
Preto sa môže stať, že dvaja rovnako starí ľudia majú výrazne odlišnú pamäť, schopnosť sústrediť sa či celkovú mentálnu kondíciu.
Neexistuje jediný trik, ktorý by dokázal zastaviť prirodzené starnutie alebo zaručene zabrániť demencii.
Mnohé návyky však môžu podporovať zdravé fungovanie mozgu počas celého života.
Čo si z toho odniesť?
Na zdravie mozgu netreba myslieť až po šesťdesiatke.
Čím skôr začnete dbať na pravidelný pohyb, kvalitný spánok, vyváženú stravu, učenie nových vecí a spoločenské kontakty, tým lepšie podmienky svojmu mozgu vytvoríte.
Mozog síce nedokážeme zastaviť v čase, no môžeme ovplyvniť spôsob života, ktorý jeho zdravie podporuje.
A to je dobrá správa bez ohľadu na to, či máte 35, 50 alebo 70 rokov.
Leave a Reply