Celých 34 rokov bola vegetariánkou. Mäso odmietala celé desaťročia, no dnes ho konzumuje takmer každý deň – dokonca aj surové!
Príbeh učiteľky angličtiny z litovskej Klaipėdy prekvapil televíznych moderátorov aj divákov. Najväčšie prekvapenie však prišlo vo chvíli, keď prezradila, prečo sa rozhodla pre takúto radikálnu zmenu.
Virginija Laurašonienė patrí medzi ľudí, ktorých stravovacie návyky sa zmenili tak výrazne, že tomu mnohí nedokázali uveriť.
Žena, ktorá viac ako tri desaťročia nejedla mäso, dnes uprednostňuje takmer výlučne potraviny živočíšneho pôvodu. Od mája dokonca podľa vlastných slov konzumuje aj tepelne neupravené mäso. Svojím príbehom vyvolala diskusiu o tom, čo je pre ľudské telo skutočne zdravé.
Z vegetariánky sa stala milovníčka mäsa
Virginija v televíznej relácii priznala, že vegetariánkou bola neuveriteľných 34 rokov. Počas tohto obdobia sa mäsu úplne vyhýbala. Postupne však začala prehodnocovať svoj jedálniček. Podľa jej slov sa výber rastlinných potravín, ktoré jej vyhovovali, čoraz viac zužoval.
Nakoniec sa rozhodla pre úplne opačný spôsob stravovania. Dnes jej jedálniček tvoria predovšetkým:
- hovädzie mäso,
- jahňacie mäso,
- živočíšne tuky,
- vývary,
- soľ a voda.
Tento spôsob stravovania označuje ako „leviu diétu“. Ide o veľmi prísnu podobu takzvanej mäsožravej diéty, pri ktorej človek konzumuje iba úzky výber potravín živočíšneho pôvodu.
Virginija vysvetlila, že na nový jedálniček prechádzala postupne. Najskôr jedla klasicky pripravené mäso, neskôr začala konzumovať aj surové. Takýto spôsob stravovania však nie je všeobecne odporúčaným modelom zdravej výživy.
Skutočný dôvod jej rozhodnutia všetkých prekvapil
Najzaujímavejšia časť jej rozprávania prišla vo chvíli, keď začala hovoriť o svojom zdraví. Virginija prezradila, že už od mladosti bojuje s reumatoidnou artritídou.
Ide o chronické autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda vlastné tkanivá, najmä kĺby. Ochorenie môže spôsobovať bolesti, opuchy, zápaly a nepríjemnú rannú stuhnutosť. Žena preto začala hľadať možnosti, ako zlepšiť svoju každodennú pohodu.
Podľa jej vlastných slov sa po radikálnej zmene stravovania začala cítiť výrazne lepšie.
Dokonca tvrdila, že po prechode na mäsovú stravu pocítila pomerne rýchle zmiernenie príznakov svojho ochorenia. Je však dôležité zdôrazniť, že ide o jej osobnú skúsenosť. Neexistuje dostatok spoľahlivých vedeckých dôkazov, že výlučne mäsová strava dokáže liečiť reumatoidnú artritídu.
Toto ochorenie si vyžaduje odbornú lekársku starostlivosť a úprava jedálnička nemôže nahradiť predpísanú liečbu.
Moderátori zostali v nemom úžase
Keď Virginija opísala svoj každodenný jedálniček, moderátori Rūta Mikelkevičiūtė a Paul de Miko neskrývali prekvapenie. Zaujímalo ich najmä to, ako si dokázala zvyknúť na taký nezvyčajný spôsob stravovania.
Pýtali sa aj na prípravu jedla a na to, či jej konzumácia surového mäsa nie je nepríjemná. Virginija však reagovala pokojne a s humorom. Vysvetlila, že jej nový jedálniček vyhovuje a jedlo jej chutí.
Dokonca zažartovala, že teraz trávi v kuchyni oveľa menej času než kedysi. Jej vyjadrenia vyvolali rozličné reakcie a otvorili otázku, do akej miery môže strava ovplyvniť subjektívny pocit zdravia.
Odborníčka upozornila na nebezpečenstvo, ktoré človek nemusí cítiť
Hoci Virginija tvrdí, že sa cíti výborne, dietologička Ugnė Radzevičienė upozornila na možné riziká extrémne obmedzeného stravovania. Podľa odborníčky totiž dobrý subjektívny pocit automaticky neznamená, že je človek zdravotne úplne v poriadku.
Niektoré nepriaznivé zmeny v organizme sa môžu vyvíjať bez zjavných príznakov. Typickým príkladom je zvýšená hladina cholesterolu v krvi.
Človek nemusí pociťovať žiadnu bolesť ani iné ťažkosti, no dlhodobo zvýšená hladina LDL cholesterolu môže zvyšovať riziko srdcovo-cievnych ochorení.
Surové mäso predstavuje ďalšie riziko
Odborníci zároveň upozorňujú, že konzumácia surového mäsa môže viesť k bakteriálnym a parazitárnym infekciám. Tepelne neupravené mäso môže obsahovať nebezpečné mikroorganizmy, napríklad niektoré druhy baktérií spôsobujúcich potravinové nákazy.
Dostatočná tepelná úprava je preto dôležitým opatrením na zníženie rizika infekcie. Zvýšenú opatrnosť by mali dodržiavať najmä tehotné ženy, deti, seniori a ľudia s oslabenou imunitou.
V televíznom štúdiu sa stretli úplne odlišné názory
Virginija nebola jedinou účastníčkou relácie s nezvyčajnými stravovacími návykmi. O svojich skúsenostiach hovoril aj kulturista a tréner Gediminas Skomskis, ktorý si tiež zvolil stravu založenú na živočíšnych produktoch.
Podľa jeho slov mu zmena jedálnička pomohla obmedziť konzumáciu niektorých vysoko spracovaných potravín. Na opačnej strane diskusie stála umelkyňa Monisha Modesta Butautytė.
Tá mäso nekonzumuje už takmer dve desaťročia a jej rozhodnutie vychádza predovšetkým z etických dôvodov. Podobný postoj zastáva aj organizátorka podujatí Erika Purauskytė, ktorá sa mäsa vzdala približne pred 12 rokmi.
Diskusia tak ukázala, že ľudia si vyberajú spôsob stravovania z veľmi odlišných dôvodov. Pre niektorých je rozhodujúce zdravie, pre iných osobné presvedčenie alebo ochrana zvierat.
Je strava založená iba na mäse skutočne zdravá?
Takzvaná mäsožravá alebo karnivorná diéta získava v posledných rokoch pozornosť najmä na sociálnych sieťach. Jej priaznivci často opisujú pozitívne osobné skúsenosti. Niektorí hovoria o úbytku hmotnosti, iní o zlepšení trávenia alebo subjektívnej pohody.
Problémom však zostáva nedostatok kvalitných dlhodobých výskumov, ktoré by potvrdzovali bezpečnosť a prínosy takto obmedzenej stravy.
Pri úplnom vyradení rastlinných potravín môže byť náročné zabezpečiť dostatočný príjem vlákniny a niektorých vitamínov či ďalších potrebných živín. Dôležité je tiež rozlišovať medzi osobnou skúsenosťou a vedecky overeným účinkom.
To, že sa jeden človek po zmene stravovania cíti lepšie, ešte neznamená, že rovnaký jedálniček bude prospešný pre každého. Ľudia s chronickými ochoreniami by preto mali výrazné zmeny stravovania konzultovať so svojím lekárom alebo kvalifikovaným nutričným odborníkom.
Príbeh učiteľky vyvolal otázku, na ktorú neexistuje jednoduchá odpoveď
Príbeh Virginije Laurašonienė ukazuje, aké odlišné môžu byť ľudské skúsenosti so stravovaním. Žena, ktorá 34 rokov odmietala mäso, dnes tvrdí, že sa pri takmer výlučne mäsovej strave cíti lepšie. Jej skúsenosť je nepochybne nezvyčajná, no nemala by sa považovať za univerzálny návod na zlepšenie zdravia.
Odborníci na výživu naďalej zdôrazňujú význam pestrej a vyváženej stravy a upozorňujú na možné riziká extrémnych jedálničkov.
Leave a Reply