Existuje rozšírený mýtus, že starnutie automaticky znamená úpadok mozgu – odumieranie neurónov, zhoršovanie pamäti a postupnú stratu schopnosti učiť sa nové veci.
Realita je však oveľa zložitejšia.
Vek síce ovplyvňuje fungovanie mozgu, ale nie je jediným faktorom. Dôležitú úlohu zohráva aj pohyb, spánok, stres, strava, spoločenské kontakty, celkový zdravotný stav a predovšetkým to, ako často mozog používame a vystavujeme novým podnetom.
Mozog totiž podobne ako telo potrebuje aktivitu.
Vďaka neuroplasticite sa dokáže počas života učiť, prispôsobovať a vytvárať nové nervové spojenia. Preto nie je rozhodujúce iba to, koľko máme rokov, ale aj to, či zostávame mentálne aktívni.
Existujú však zmeny, ktoré by sme nemali automaticky pripisovať veku. Ak sa začnú objavovať často, výrazne alebo zasahujú do každodenného života, je vhodné venovať im väčšiu pozornosť.
1. Nové informácie vás začínajú unavovať
Kedysi ste bez problémov čítali knihu, učili sa niečo nové alebo sledovali zložitejší rozhovor. Teraz si však všímate, že sa dokážete sústrediť čoraz ťažšie.
Rovnakú stránku si prečítate niekoľkokrát, dlhší text vás rýchlo unaví a nové informácie sa vám nechcú spracovať.
Občas za tým môže byť iba únava, stres alebo nedostatok spánku. Ak sa však tento problém opakuje, nie je dobré automaticky ho ospravedlňovať vekom.
Mozog sa posilňuje práve vtedy, keď ho nútime pracovať.
Čítanie náročnejšej knihy, učenie sa cudzieho jazyka, riešenie problémov alebo osvojovanie si novej zručnosti predstavujú určitú formu mentálneho tréningu.
2. Každý deň začína vyzerať rovnako
Rovnaké miesta, rovnakí ľudia, rovnaké rozhovory a rovnaká rutina. Rutina sama o sebe nie je zlá. Môže prinášať pocit bezpečia a stability. Problém vzniká vtedy, keď do života takmer vôbec neprichádza nič nové. Mozog má rád predvídateľnosť, ale potrebuje aj nové podnety.
Nové miesto, iná cesta do práce, nový koníček, rozhovor s človekom, ktorého dobre nepoznáte, alebo učenie sa niečoho úplne nového – to všetko núti mozog prispôsobovať sa. Monotónnosť preto nie je to isté ako stabilita.
3. Máte pocit, že už všetko viete
Ide o jeden z nenápadnejších prejavov mentálnej stagnácie. Človek má odpoveď takmer na každú otázku. Vie, čo je najlepšie pre zdravie, výchovu, peniaze, vzťahy či život ostatných.
Problémom nie je sebavedomie. Problém nastáva vtedy, keď zmizne zvedavosť. Ak už nedokážeme povedať „neviem“, „možno sa mýlim“ alebo „chcem sa o tom dozvedieť viac“, zatvárame dvere novým informáciám.
Čím viac sa učíme, tým viac si uvedomujeme, koľko toho ešte nevieme. Zvedavosť preto patrí medzi najlepšie spôsoby, ako udržať myseľ pružnú.
4. Všetko nové vám začína prekážať
„Táto hudba už nie je ako kedysi.“
„Dnešní mladí ničomu nerozumejú.“
„Kedysi bolo všetko lepšie.“
Takéto vety počúvame často. Samozrejme, nemusíme mať radi každú novú technológiu, hudbu, módu či trend. Je však rozdiel medzi tým, že sa nám niečo nepáči, a tým, že automaticky odmietame všetko nové.
Ak sa prestaneme snažiť pochopiť meniaci sa svet, môžeme začať žiť iba v hraniciach toho, čo je nám známe. Možno potom problém nie je v tom, že svet je horší, ale v tom, že sme prestali byť zvedaví.
5. Veľa rozprávate, ale prinášate stále tie isté myšlienky
Rozhovory a spoločenské kontakty sú pre mozog dôležité. Niekedy si však môžeme všimnúť, že rozprávame iba preto, aby sme rozprávali.
Veľa slov, ale málo nových myšlienok. Stále dookola rozprávame tie isté príhody, názory a udalosti. Môže to súvisieť s tým, že nám chýbajú nové skúsenosti, nápady a podnety.
Mozog potrebuje ľudí, rozhovory, emócie, výzvy a nové skúsenosti. Cieľom preto nie je byť ticho a uzatvárať sa do seba. Naopak – dôležité je, aby bol rozhovor skutočnou výmenou, pri ktorej sa niečo nové dozvieme, zamyslíme sa alebo objavíme iný pohľad.
Čo môžeme urobiť?
Neexistuje jeden jednoduchý trik, ktorý zastaví starnutie mozgu. Existujú však návyky, ktoré môžu pomôcť udržať ho aktívny a funkčný čo najdlhšie.
Začnite malými zmenami:
- prečítajte si knihu z oblasti, ktorú bežne nevyhľadávate,
- naučte sa niekoľko slov v novom jazyku,
- zmeňte svoju obvyklú trasu,
- naučte sa používať novú technológiu,
- zahrajte si hru, pri ktorej musíte premýšľať,
- porozprávajte sa s človekom, ktorý má iný názor,
- spoznávajte nových ľudí,
- cestujte, keď máte možnosť,
- pravidelne sa hýbte,
- dbajte na dostatok spánku a odpočinku,
- a predovšetkým neprestávajte sa pýtať.
Mozog nemusí každý deň riešiť veľké problémy. Stačí, ak nezostane úplne uväznený v rutine.
Vek sám o sebe nie je nepriateľ
Je dôležité rozlišovať medzi bežnými zmenami súvisiacimi so starnutím a príznakmi, ktoré sú nové, rýchlo sa zhoršujú alebo výrazne narúšajú každodenný život.
Výrazné problémy s pamäťou, orientáciou, rečou alebo vykonávaním bežných činností by sme nemali jednoducho pripisovať veku. V takom prípade je najlepším krokom poradiť sa s lekárom.
Cieľom nie je, aby sme v sedemdesiatke premýšľali ako v dvadsiatke.
Cieľom je, aby sme aj v sedemdesiatke dokázali učiť sa, prispôsobovať, byť zvedaví a nechať sa svetom stále prekvapovať.
Preto si svoju zvedavosť chráňte. Práve tá môže byť jednou z najcennejších vecí, ktoré si môžeme uchovať počas celého života.
Leave a Reply