Lekár varuje: niektoré ochorenia môžu dlho prebiehať bez akýchkoľvek príznakov. Jedno vyšetrenie však môže všetko zmeniť.
Človek sa cíti dobre, nič ho nebolí a nechýba mu energia. Preto môže mať pocit, že návšteva lekára vôbec nie je potrebná. Práve v tom sa však môže skrývať jedna z najväčších chýb.
Niektoré závažné ochorenia sa totiž v počiatočnom štádiu môžu rozvíjať takmer nepozorovane. Výraznejšie príznaky sa niekedy objavia až vtedy, keď je ochorenie pokročilé a liečba môže byť náročnejšia.
Profesor Tomas Poškus, vedúci Centra brušnej a onkochirurgie vo Fakultnej nemocnici Santaros v Litve, upozorňuje na jednoduchú, no mimoriadne dôležitú vec – preventívne vyšetrenia by sme nemali odkladať len preto, že sa cítime zdravo.
„Nič ma nebolí“ neznamená, že sa nemusím vyšetriť
Práve tento prístup by podľa lekárov bolo potrebné zmeniť.
S pribúdajúcim vekom rastie riziko viacerých ochorení. Ak sa však zdravotný problém odhalí včas, často sa dá liečiť oveľa jednoduchšie než ochorenie diagnostikované až v pokročilom štádiu.
Platí to najmä pri niektorých onkologických a srdcovo-cievnych ochoreniach.
Človek môže dlhý čas nepociťovať nič nezvyčajné. A práve preto sú preventívne prehliadky určené na obdobie, keď ešte nemáme výrazné príznaky. Ich zmyslom je pokúsiť sa odhaliť problém čo najskôr.
Jeden výsledok vyšetrenia by nemal skončiť v zásuvke
Profesor ako príklad uvádza prevenciu rakoviny hrubého čreva.
Človek môže najskôr absolvovať test na skryté krvácanie v stolici. Ak je výsledok pozitívny, automaticky to ešte neznamená, že má rakovinu.
Znamená to však, že je potrebné pokračovať v ďalšom vyšetrení.
Jedným z najdôležitejších krokov je následná kolonoskopia.
A práve tu podľa lekára zostáva problém – nie všetci ľudia po pozitívnom výsledku prvotného testu absolvujú odporúčané ďalšie vyšetrenie.
Takto môže vzniknúť zbytočná strata času.
Niekedy sa zmeny dajú odhaliť ešte pred vznikom rakoviny
Práve v tom spočíva jeden z významov preventívnych programov.
Pri kolonoskopii možno odhaliť niektoré črevné polypy a v prípade potreby ich odstrániť.
Niektoré polypy sa môžu časom zmeniť na zhubné, preto môže byť ich včasné odhalenie a odstránenie dôležitou súčasťou prevencie rakoviny.
Ak sa ochorenie alebo prednádorové zmeny odhalia včas, liečba môže byť výrazne jednoduchšia.
Ak človek vyhľadá lekára až vtedy, keď mu ochorenie začne spôsobovať vážne problémy, situácia môže byť úplne iná.
Preto lekári opakovane upozorňujú: nečakajte, kým začne bolieť.
V Litve sú bezplatne dostupné preventívne programy
V Litve v súčasnosti fungujú štyri štátom financované programy prevencie onkologických ochorení.
Zameriavajú sa na včasné odhalenie:
- rakoviny krčka maternice,
- rakoviny prsníka,
- rakoviny hrubého čreva,
- rakoviny prostaty.
Každý program má stanovené vekové, pohlavné a ďalšie kritériá.
Okrem toho funguje aj preventívny program zameraný na srdcovo-cievne ochorenia.
Človek preto nemusí sám rozhodovať, aké komplikované vyšetrenia potrebuje. Prvým krokom môže byť jednoducho informovať sa vo svojej zdravotnej poisťovni alebo u svojho lekára, na ktoré preventívne programy má podľa veku a ďalších kritérií nárok.
Slovo „rakovina“ stále mnohých vystraší
Ďalším problémom je strach z výsledkov vyšetrenia.
Niektorí ľudia sa preventívnym kontrolám vyhýbajú práve preto, že sa boja možnej diagnózy.
Takéto rozhodnutie však ochorenie nezastaví.
Podľa profesora Poškusa dnes diagnóza rakoviny nemusí znamenať to, čo si mnohí ľudia stále predstavujú.
Za posledných 10 až 15 rokov sa možnosti diagnostiky a liečby onkologických ochorení výrazne zmenili. Objavili sa nové lieky a metódy liečby a pri niektorých ochoreniach odhalených včas môžu byť výsledky liečby veľmi dobré.
Preto môže byť včasná diagnóza skôr príležitosťou začať problém riešiť včas, než dôvodom na strach.
Rozdiely v účasti na prevencii sú výrazné
Profesor upozorňuje aj na ďalší problém – účasť ľudí na preventívnych programoch sa v jednotlivých častiach Litvy výrazne líši.
V niektorých zdravotníckych zariadeniach vo Vilniuse sa podľa jeho slov na určitých programoch zúčastňuje viac ako 95 % ľudí z cieľovej skupiny.
Celkový priemer v Litve je však výrazne nižší.
Nejde teda iba o medicínsky problém. Dôležité je aj to, či ľudia dostávajú dostatok informácií, či chápu význam prevencie a či je pre nich jednoduché objednať sa a vyšetrenie absolvovať.
Systém pozývania na preventívne vyšetrenia sa mení
V posledných rokoch sa zmenil aj spôsob, akým sú ľudia pozývaní na preventívne programy.
Informácie môžu dostávať nielen klasickou poštou, ale aj prostredníctvom SMS správ, e-mailu a ďalšími spôsobmi.
Koordinačné centrá preventívnych programov pomáhajú s organizáciou pozývania a registrácie.
Cieľ je jednoduchý – aby si človek nemusel sám pamätať každý preventívny program a zisťovať, kam sa má obrátiť.
Konečné rozhodnutie však stále zostáva na samotnom človeku.
Odkaz lekára, ktorý by sme nemali ignorovať
Preventívne vyšetrenie nezaručuje, že človek nikdy neochorie. Nie každé ochorenie je možné odhaliť prostredníctvom plošných preventívnych programov.
Tam, kde však bola účinnosť prevencie preukázaná, môže ignorovanie pozvania znamenať premárnenú príležitosť odhaliť problém oveľa skôr.
Najdôležitejší odkaz lekára je preto jednoduchý:
Ak dostanete pozvanie na preventívne vyšetrenie, neodkladajte ho len preto, že sa momentálne cítite úplne zdravo.
Niekedy je totiž práve obdobie, keď necítite žiadne príznaky, tým najvhodnejším časom na kontrolu.
Leave a Reply