V lese ho mnohí hubári obídu bez povšimnutia. Nie je obľúbený pre svoju výrazne horkú chuť, a preto si miesto v košíkoch zbieračov húb takmer nikdy nenájde. Reč je o hríbe žlčníkovom, známom aj ako horkáč – hube, ktorá je na prvý pohľad veľmi podobná obľúbenému dubáku.
Hoci dokáže pokaziť celé jedlo, pretože jeho horkosť sa prenáša aj do malého množstva pokrmu, v ľudovom liečiteľstve sa mu pripisujú zaujímavé vlastnosti.
Horká chuť, ktorá môže ukrývať zaujímavé látky
Skúsení hubári dobre vedia, že hríb žlčníkový sa tradične využíval pri rôznych tráviacich ťažkostiach. Niektorí ho sušia a pripravujú z neho jemný prášok, ktorý sa užíva len vo veľmi malých množstvách.
Jeho chuť je však mimoriadne horká, preto sa pri podobnom využití často spomína možnosť vloženia prášku do prázdnych želatínových kapsúl.
Vedci skúmajú jeho možné účinky
V minulosti sa objavili informácie o využití tejto huby vo farmaceutickom výskume. Niektoré štúdie na zvieratách naznačili, že látky obsiahnuté v hríbe žlčníkovom by mohli mať zaujímavý biologický účinok vrátane skúmania v oblasti protinádorového pôsobenia.
Odborníci však upozorňujú, že výsledky zo skúmaní na zvieratách nemožno automaticky preniesť na človeka a na potvrdenie účinkov sú potrebné ďalšie výskumy.
Ako ho spoznáte v lese?
Hríb žlčníkový môžete nájsť približne od júna do septembra, najmä v ihličnatých lesoch.
Typické znaky:
- svetlejší klobúk podobný dubáku,
- tmavšia sieťka na hlúbiku (nohe),
- ružovkasté rúrky na spodnej strane klobúka,
- po dotyku môže na niektorých miestach meniť farbu,
- výrazne horká chuť.
Práve horkosť je jeho najznámejším znakom – stačí malý kúsok ochutnať a väčšina ľudí ho už nikdy nezamení s pravým hríbom.
Aj keď nepatrí medzi obľúbené jedlé huby, príroda nám stále ukazuje, že aj nenápadné druhy môžu ukrývať látky, ktoré stoja za pozornosť vedcov.
Leave a Reply